Spočiatku som bola v tom, že večer ma babka odvezie, keď však pri obede veselo zanôtila, že by som tam predsa mohla ostať spať a po prípitku začala popíjať spolu s ostatnými bolo mi jasné, že musím konať! Okamžite som telefonovala sestre, že aj keď je úplne mimo, nech naštartuje auto a príde po mňa, lebo ja som začínala zúfať. Už by som bola šla aj vlakom. Ešteže chápavá sestra pochopila a dofrčala čo najrýchlejšie a vytiahla ma z tej nudy. Aj tak som posledné chvíle strávila sedením a skypovaním, takže som tam naozaj bola len zbytočná.
Jediné čo ma teraz môže tešiť, je dobrý pocit, že som babke pomohla, postarala sa a urobila som si očko...možno, každopádne, aspoň už budem vedieť, keď bude niečo podobné chcieť v budúcnosti, aby som si vzala knihu. Sranda, že niekedy sa človek nudí, aj keď má čo robiť... Toto bol dlhý deň a ja sa teším do postele.
Poznáte ten pocit, tie motýle v bruchu, keď je vzťah nový, keď práve začína? Ja veľmi dobre... a nie je nič čo by sa tomu vyrovnalo, azda len to, keď sa Vám to po čase vráti späť, možno aj intenzívnejšie ako predtým...
A tak som krájala a krájala a ukladala...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára