nedeľa, 18. septembra 2016

Velká čtecí výzva na rok 2016


Do tretice všetko dobré, tak sa znovu, aj keď trochu, no teda trochu dosť oneskorene púšťam do tejto výzvy. Dúfam, že sa mi podarí zvládnuť aspoň niektoré z uvedených kategórií a hlavne prečítať aspoň tých 20 kníh, ktoré by som chcela. 


Vydať sa a zomrieť
Solitaire
Strašná nádhera
Proč? 13x proto
Alchymista
Než jsem tě poznala
Čaroděj




Přečíst knihy 5 nových autorů, které jsem doposud nečetl/a:
1. Jojo Moyes - Než jsem tě spoznala
2. Michael Scott - Alchymista
3. Jay Asher - Proč? 13x proto
4. Barbora Kardošová - Vydať sa a zomrieť
5. Alice Oseman - Solitaire
Přečíst knihy, jejichž název obsahuje:
1. jedno slovo - Čaroděj - Michael Scott
2. dvě slova - Strašná nádhera - Halina Pawlowská
3. tři slova -
4. čtyři slova -
5. pět slov -
6. šest a více slov -
Přečíst knihu o stránkovém obsahu:
1. do 200 stran - 171 - Halina Pawlowská - Strašná nádhera
2. do 300 stran - 232 - Jay Asher - Proč? 13x proto
3. do 400 stran - 332 - Alice Oseman - Solitaire
4. do 500 stran - 472 - Čaroděj - Michael Scott
5. nad 500 stran -
Přečíst knihy začínající na jednotlivá písmena v abecedě:
A - Alchymista - Michael Scott
B -
C, Č - Čaroděj - Michael Scott
D -
E -
F -
G -
H -
CH -
I -
J -
K -
L -
M -
N - Než jsem tě spoznala - Jojo Moyes
O -
P -
R, Ř -
S, Š -
T -
U -
V - Vydať sa a zomrieť - Barbora Kardošová
W, Y, Z -
Přečíst knihy z 10 různých nakladatelství:
1. IKAR - Jojo Moyes - Než jsem tě spoznala
2. Knižní klub - Michael Scott - Alchymista
3. Motto - Halina Pawlowská - Strašná nádhera
4. CooBoo - Alice Oseman - Solitaire
5. Slovart - Barbora Kardošová - Vydať sa a zomrieť
6.
7.
8.
9.
10.
Napiš jména 10 překladatelů knih, které přečteš a uveď jazyk, ze kterého bylo překládáno:
1. Lumír Mikulka - Jay Asher - Proč? 13x proto (angličtina)
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.

sobota, 17. septembra 2016

17. 9. 2016 alebo Som späť

Znova sa ozývam. Znova píšem. Takmer po roku, kedy na tomto blogu nepribudol ani len jediný článok. Po roku, počas ktorého som sa postupne snažila zliepať kúsky svojho života dohromady a tak nejako začať odznova. Stať sa niekým novým, ale pritom stále ostať sama sebou. Objaviť to dobré, čo som v sebe skrývala, zabudnúť na staré krivdy. Naučiť sa žiť trochu ináč, zmieriť sa s minulosťou, nemyslieť na zlé, znova dôverovať ľuďom... tešiť sa z maličkostí.

Chvíľami som mala sto chutí založiť si nejaký nový blog, pretože to tak asi človek má v krvi, že po nejakej dobe má chuť znova niečo napísať, niečo ukázať svetu, aj keď možno si to nikdy nikto poriadne neprečíta, ale asi v každom blogerovi je nejaká tá časť, ktorá ho nikdy nenechá na pokoji a raz za čas sa vynorí tá túžba niečo napísať, informovať ostatných, dostať tie slová a myšlienky zo seba. Nakoniec som sa však rozhodla pokračovať tu. Predsa len by to bola škoda po toľkých rokoch to tu nechať len tak schátrať ako nejaký starý dom v lese.

Po dlhej dobe môžem, aspoň teda myslím, že môžem povedať, že som šťastná. Doma je to prekvapivo znesiteľnejšie a posledné dva mesiace tu trávim takmer každý voľný deň, kedy nie som v robote. V robote sa to tiež dá vydržať. Našla som lásku a aj keď ma roky skúseností trochu poznačili a stále je vo mne kúsok, ktorý je v strehu, tak si to v podstate aj napriek všetkým prekážkam celkom užívam a teším sa. Pretože som smútila na môj vkus a vzhľadom na moju celkom optimistickú povahu dosť dlho, tak som sa rozhodla dať tomu rázny koniec a znova sa postavila na nohy a dovolila si byť šťastná.

Vrátila som sa k seriálom, filmom, knihám, pc hrám, štrikovaniu a postupne sa snažím nejako zmysluplne vypĺňať svoj voľný čas, aj keď pre niektorých by vymenované veci mohli znamenať len stratu času, mňa to baví, robí ma to tým, kým naozaj som. Takže snáď to tak ostane. Snáď môj život pôjde čo najdlhšie tým dobrým smerom a ja budem ďalej spokojne prispievať na tieto stránky v nádeji, že sem aspoň sem tam niekto zablúdi a pochopí moje myšlienky alebo bohviečo.

sobota, 31. októbra 2015

Goodbye Október 2015

Október bol v tomto roku prekvapivo najhorší mesiac. Aspoň pre mňa. Pôvodne som čakala, že to bude fajn, predsa len som mala osláviť 25tku, čo sa neslávi tak často, v robote som už relatívne dlho a zabehnutá, všetko malo byť pekne podľa plánu spokojné a šťastné. Keby si však niekto, kto má môj život na starosti nepovedal, že dosť bolo všeobecnej spokojnosti a neobrátil mi môj život naruby.

Tak som sa behom jedného mesiaca dozvedala, že s mojím dlhoročným a naoko šťastným vzťahom nie je všetko v poriadku, dostala kopačky, narodeniny strávila sama a ako darček som dostala to, že som zistila, kvôli komu sa so mnou môj frajer rozišiel, snažila sa znova zlepiť tento vzťah a v podstate väčšinu mesiaca bola na tabletkách a revala som v posteli. Takže skutočne úchvatný mesiac, ktorý by som si najradšej už skutočne nikdy nezopakovala. Do toho som sa samozrejme musela odsťahovať od priateľa a nájsť si nejaké bývanie, domov som sa vrátiť totiž nechcela. Tak som si našla byt, ktorý mi ale nevyhovoval, takže vzápätí som sa z neho po jednom dni sťahovala preč. No proste radosť žiť. Na konci mesiaca som už bola skutočne unavená a rada, že sú tie dni za mnou a dúfala som, že ma snáď čaká trocha kľudu.

Nebude teda asi veľmi prekvapivé, že som neprečítala žiadnu knihu, ani som si žiadnu nekúpila. Filmy som videla len tak pomimo, čo išlo v telke, ani som sa na ne poriadne nesústredila a seriály som pozerala, ale už ani neviem poriadne aké, narátala som však aj vďaka serialzone.cz 33 častí.

Takže toľko k môjmu najsmutnejšiemu mesiacu v roku.

streda, 7. októbra 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 18

Čas beží neuveriteľne rýchlo a ešte rýchlejšie pri pozeraní rôznych seriálov. Ani zmena môjho života, zo študentského na pracovný však nestíšila moju vášeň v ich sledovaní. Je síce pravda, že im už nevenujem toľko času ako kedysi, predsa len už sa nemusím "učiť" na skúšky, ale aj tak sa snažím udržať si svoje stálice a sem tam pozrieť aj niečo nové, o čom si myslím, že by ma mohlo zaujať. September je tiež mesiac, kedy mnoho seriálov začína svoju sezónovú púť a ja sa tak môžem radovať z nových a nových častí a z nových a nových seriálov. Teraz som sa rozhodla venovať pár slov tým, ktoré sú so mnou už dlho, ale aj tým, ktoré len pár týždňov, hlavne však tým, ktoré aktuálne začali v septembri a budú tu s nami najbližších pár mesiacov.

Mojou najväčšou a v tomto zozname asi najstaršou láskou je Klinika Grey´s, nad ktorou som kedysi ohŕňala nos a teraz je už takmer bežnou záležitosťou môjho života. Uznávam, že niektoré veci, ktoré sa v tomto seriály udejú sú už niekedy pritiahnuté za vlasy, ale to už si musí riešiť ten, kto píše scenár. Ja aj za tie roky ostávam verným fanúšikom, a myslím, že hlavne aj preto, že som sa prestala pozastavovať nad odchodmi starých postáv, ktorých je fakt neúrekom. Ani neviem presne povedať, koľko postáv seriál za 11 sérií opustilo, najviac ma však zasiahol odchod Izzie, Christiny a samozrejme aj Derecka v posledných častiach. Ale čo sa dá robiť, jedine dúfať, že túto sériu prežijeme aspoň trochu v pohodovom duchu a pokiaľ možno bez odchodov. 

Druhou dlhoročnou stálicou je u mňa seriál Kosti, ktorý som začala sledovať kvôli Boothovi, predsa len v rokoch, kedy seriál začínal vyzeral skutočne k svetu. Niežeby to teraz bolo horšie, ale predsa len je na ňom vidno, že už je to pán v rokoch a nie práve idol dnešných teenageriek. Mojím však naďalej ostáva a tak nadšene sledujem každý diel a tŕpnem, kedy sa čo zase vyčudí vo vzťahu B&B a zakaždým sa len modlím, aby to dopadlo čo najlepšie. A aby ešte predsa len natočili ďalšiu sériu.


Aktuálne sa začali vysielať The Big Bang Theory, ktorý je stále pozerateľný aj napriek tomu, že tento rok sa vysiela už deviata časť. Ja osobne tento seriál tak trochu porovnávam s HIMYM, keďže som ich začínala pozerať v rovnakú dobu, takže preto som rada, že TBBT si udržal svoju kvalitu, čo sa o druhom zmieňovanom seriály povedať nedá. 

 Nechce sa mi ani veriť, že to už bude päť rokov, čo sa objavil seriál Once Upon a Time. Musím priznať, že nie všetky epizódy v ňom boli vydarené a že niekedy som už skutočne mala chuť to zabaliť a nechať ho tak, ale predsa len sa vždy našlo niečo, čo ma nútilo pozerať stále ďalšiu a ďalšiu časť. Tak som teraz tu, na začiatku piatej série, ktorá by mala byť podľa všetkého rozhodne o inom ako boli tie doterajšie. Som zvedavá. 

Z Nation som objavila len minulý rok a popri Walking Dead mi to pripadalo ako celkom dobré a relatívne aj vtipné rozptýlenie. Takže som ani nepochybovala, že sa tento rok pustím do pokračovania. Jednak sa mi seriál páčil a jednak som aj zvedavá, ako sa bude príbeh a postavy ďalej vyvíjať. 

Scream Queens je úplná novinka v mojom zozname a nielen mnou bol veľmi očakávaný. Po pár častiach však nie som istá, čo si o ňom myslieť. Na jednej strane mi príde akoby to bolo len také, zo žartu, absolútne neviem, či brať niektoré postavy vážne, alebo čo si o nich myslieť, či si autori priali, aby seriál vyzeral tak, ako vyzerá, alebo som len nechápem, alebo čo sa to vlastne deje. Omnoho lepší mi pripadal obyčajný Scream, ktorý išiel v lete. Z tohto som trochu na vážkach, ale uvidím, možno sa z toho časom niečo vykľuje.



štvrtok, 1. októbra 2015

Tak si teraz trieskam hlavu o múr

V lete sme boli na Vizovickom trnkobraní na Divokom Billovi a Klusovi. Bolo super, potom som si tak u sestry v bare hľadala DB v džúboxe, žeby som si pustila tú jedinú pesničku od nich čo tam majú a nejak som sa omylom preklikla a pustila Hvězdára od UDG. Odvtedy nepočúvam nič iné, furt dookola stále, najprv Hvezdár, potom pár ďalších a teraz sa mi točia všetky ich CD dookola. A teraz sa vrátim k tomu trnkobraní...UDG tam bolo tiež, ale to som ešte netušila, ako dobre hrajú. Takže si teraz trieskam hlavu o múr a dúfam, že sa mi snáď dakedy podarí ich počuť a vidieť na živo. Hodím Vám sem moje naj naj naj, hádam sa Vám budú páčiť minimálne tak ako mne.


 

 


streda, 30. septembra 2015

Goodbye September 2015

September pre mňa nebol nejako výnimočný mesiac. Väčšinu dní som strávila v robote a ten zvyšok som sa len tak preflákala. Dokonca ani to mesačné bilancovanie nie je bohviečo.

Dokopy som videla len 5 častí z niektorých seriálov a len dva filmy. Jedným z nich bola Šibenica, na ktorý som bola celkom zvedavá, ale nakoniec to bolo celkom veľké sklamanie, hlavne kvôli kamere. Neviem, čo to je teraz za módu točiť filmy ako keby na mobil alebo keď to točí jedna z postáv na svoju kameru. Potom človeku dosť záberov újde a všetko je také roztrasené. No proste nejako nič pre mňa. Druhým bola Fraktúra, ktorý ma ani nejako nelákal, ale nakoniec som si ho pozrela kvôli hlavnému hercovi a nemyslím tým Hopkinska a vykľulo sa z toho celkom dobré filmové posedenie. Napínavé, dobre natočené, postavy mi nešli na nervy, proste film, ktorý stojí za pozretie. 

Knihy som nekupovala, ani nečítala. Nejako sa môj život zmenil, odkedy chodím do roboty a ja si na to asi potrebujem zvyknúť. Už sa dokonca teším na dovolenku, ktorú mám nahlásenú v Októbri, akurát keď príde ocino a budem si môcť pár dní konečne oddýchnuť, lebo tento September bol služobný zabijak, ale keď som zvládla toto, musím už asi všetko.