štvrtok 13. augusta 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 17

V poslednej dobe vychádza nejako málo seriálov, ktoré by som sledovala, takže môj seriálový rozvrh rozhodne nie je taký naprataný ako niekedy býval. Veľa z tých, ktoré pozerám má práve letnú prestávku a tak sa venujem tým pár, ktoré vysielajú teraz a do toho jeden či dva, ktoré sú už dávno skončené. Medzi tie patrí napríklad Parks&Recration, u ktorého som sa trošku zasekla na šiestej sérii a to hlavne pre nedostupnosť tituliek. Niežeby som nebola schopná to sledovať s anglickými, ale predsa len mám je to väčšia oddychovka, keď sa nemusím zamýšľať ešte aj nad prekladom toho, čo sa tam hovorí. Tiež by som si mohla vstúpiť do svedomia a dopozerať série u Sleepy Hollow a Vikingov, pretože tam som sa nejako omeškala a už som sa nedostala k tomu, aby som dopozerala celé série v aktuálnom čase.

Čo sa týka seriálov, ktoré aktuálne bežia, Pretty little liars malo včera svoje letné finále a konečne sme sa po rokoch napätia a nervov dozvedeli, kto za tým všetkým stojí a ako to vlastne prebiehalo z pohľadu A. Nás so sestrou rozhodne tento koniec celkom prekvapil, pretože aj keď sme si trochu mysleli, že sa čoraz viac blížime k odhaleniu, rozhodne sme nečakali to, čo nakoniec bolo odhalené. Takže uznávam, že to bolo všetko dobre premyslené, vymyslené, zahrané a že sme na to včera čumeli s otvorenými ústami. Na jednej strane sme boli rady, že sa táto etapa skončila a konečne sa nám dostalo vytúžených odpovedí a na druhej je nám to možno trochu ľúto, že sa rozlúčime s touto etapou seriálu. Vravím etapou a nie seriálom, pretože z PLL nás čaká ešte minimálne séria a pol a sme zvedavé čo teda pre nás ešte vymyslia.Už na konci poslednej časti nám bolo naznačené, že ďalší osud seriálu sa bude odohrávať o 5 rokov neskôr, a mali sme pocit, že tie dievčatá boli trochu upravované, aby vyzerali staršie a rozhodne to vyzeralo trochu divne, hlavne pri Alison, ktorá mala nejaké to kilečko naviac a zrazu sa objaví o päť rokov a je krásna štíhla, tak som zvedavá, ako to teda bude všetko vyzerať o tých päť rokov a čo sa zase bude hrôzostrašné a napínavé diať.

Druhým seriálom, ktorý začal toto leto a beží z neho len prvá séria je Scream, ktorý je relatívne dobrý, obľúbila som si ho a vždy po dopozeraní jednej časti sa už neviem dočkať tej nasledujúcej, ktorá má vyjsť o týždeň. Nehovoriac o tom, aké neskutočne dlhé je čakanie na titulky. K novinkám, ktoré sledujem patrí tiež The Whispers, ktorý je čoraz lepší a napínavejší a nesmierne ma baví, nehovoriac o tom, že tam veru je aj na čo kukať. Aspoň ja osobne teda musím priznať, že mi je zaťažko niekedy odtrhnúť oči od oboch mužov, ktorí v tom seriáli predstavujú hlavné postavy, nakoľko sú obaja skutočne "pohľadní" a patria k typu mužov, ktorých by som bez váhania označila ako "môj typ". Takže sa kochám nielen napínavým príbehom, ale tiež týmito dvoma hercami. K poslednej novinke, ktorú pozerám patrí unREAL, o ktorom si ešte neviem, čo myslieť, keďže som nevidela dosť častí na to, aby som si mohla urobiť ozajstný názor, takže uvidím neskôr, čo s tým, či sa pustím do ďaľšej série a či ho vlastne vôbec predĺžia. Rozhodne však u mňa vedie Whispers, za ním v tesnom závese Scream a na konci táto show zo zákulisia reality show.

Nesmiem na záver zabudnúť na seriály, ktoré sa k nám vracajú od septembra, u mňa sú najviac očakávanie tieto:

12. 9. – Z Nation

22. 9. – Big Bang Theory

25. 9. – Grey´s Anatomy

28. 9. – Once Upon a Time

2. 10. – Bones

8. 10. – American Horror Story

12. 10. – Walking Dead

A novinky, ktoré ma zaujali:

22. 9. – Scream Queens

30. 9. – Code Black

26. 10. – Supergirl

31. 10. – Ash vs. Evil Dead


streda 12. augusta 2015

Colleen Hoover - Bez naděje

„Byla jsem upřímně přesvědčená, že takhle se lidi chovají jen v knížkách, ale teď jsem zjistila na vlastní kůži, že střední školy jsou vážně plné idiotů.“

Když se sedmnáctiletá Sky seznámí s Deanem Holderem – možná jediným klukem, jehož provází ještě horší pověst než ji – něco se v ní změní. S ním poprvé ucítí něco, co v ní všechny povrchní známosti předtím probudit nedokázaly. Holder ji uchvátí i vyděsí už během prvního setkání, ale hlavně ji dokáže probrat z citové otupělosti, kterou už začala považovat za součást své povahy. A vyvolat v ní vzpomínky na minulost… vzpomínky tak bolestné, že by si přála nechat je dál hluboko pohřbené.


Keď som začala čítať túto knižku, bola som trošku skeptická a vôbec som netušila, prečo ju toľko ľudí ospevuje. Hlavná hrdinka mi prišla úplne fádna, dokonca aj prístup jej mamy – žiadny mobil, notebook, žiadna škola mi prišiel už akýsi okukaný. Do toho zarátajme o pár strán beznádejného chalana, ktorý sa jej prikmotrí do života a zrazu z toho máme tínedžerských 50 odtieňov. Takéto myšlienky sa mi krútili v hlave na začiatku knihy.

„Prý doufají, že když se Breckin bude hodně modlit a dodělá střední školu, nějak to samo zmizí. On sám ale trvá na tom, že se cítí pořád stejným gayem, ať se modlí sebevíc, a že po maturitě se do toho teprve pořádně opře.“ 

Zablúdila som potom trochu na internet a väčšina recenzií hovorila, že sa kniha rozbehne v polovičke, takže som sa rozhodla dať mladým nadržancom ešte šancu a knihu čítala a čítala, až kým som sa k spomínanej polovici nedostala. Hneď potom som musela uznať svoj počiatočný myšlienkový omyl a dať za pravdu recenztentom, ktorí spomínali vygradovanie príbehu v polovičke knihy.

„Položila mi na klín krabičku. Nezabalenou. „Vím, co si teď myslíš,“ ozvala se. „A musím podotknout, že nepřítomnost dárkovýho papíru nevypovídá o nepřítomnosti mých citů k tobě. Jsem jen líná.“

Nejdem sa venovať opisu príbehu, pretože sa bojím, aby som niekomu, kto príbeh ešte nečítal niečo nepokazila. Ostávam však pri tom, že v polovičke sa skutočne príbeh otočí priam o dvesto stupňov a zrazu som mala pocit, že nemôžem prestať čítať, lebo by ma porazilo. Tak som čítala a čítala a onedlho som bola na konci, príbeh bol rozuzlený a ja som len žasla nad tým, ako to bolo všetko dobre premyslené.

„Mlčky jsem si lámala hlavu s beznadějným klukem, který zaujal přední místo v mých úvahách a odmítal ho vyklidit."

Som rada, že to dopadlo takto, že sa pre mňa zlá kniha dokázala zrazu zmeniť na skvelý príbeh. Mám rada, keď sa to stane a keď ma kniha nenudí až do poslednej strany. Aj keď mi hlavná hrdinka spočiatku išla fakt na nervy a priam som ju nemohla vystáť, vydržala som a dostalo sa mi odmeny. Rozhodne by som teda odporučila knihu každému, kto ju ešte nečítal a tým, ktorí uviazli pred polovicou, aby vydržali, pretože sa rozhodne oplatí prísť až na koniec.

„Zatvářil se potměšile a pohodlně se opřel. „Chtělas mi olíznou obličej, sotva jsme se poprvý uviděli? Tohle se ti stává běžně, když tě přitahuje nějakej kluk?"

Takže, v konečnom dôsledku som nenapísala nič čo by malo nejaký extra zmysel, ale to hlavné som myslím povedala, ako som najprv bola znechutená, ale napokon sa všetko na dobré obrátilo. Navyše ma kniha niekedy prekvapila celkom vtipnými vetičkami (ale tiež niekedy extra otrasnými), ktoré som ocenila hlavne v prvej časti príbehu. 


Celkové hodnotenie:

Očakávala som niečo úžasné, spočiatku som bola sklamaná a v konečnom dôsledku sa mi dostalo viac, ako som očakávala. Veľmi dobrá kniha, rozhodne odporúčam.


sobota 1. augusta 2015

Jonas Jonasson - Analfabetka, ktorá vedela počítať

„Vďaka rozhlasovému týždenníku Pohľad na Afriku zistila, že sa Sowetom jestvuje iný svet. Pochopilaa, že nemusí byť krajší, či dokonalejší, ale existuje, a to za hranicami Soweta.“

Nombeko Mayeki sa narodila v roku 1961 v chudobnom johannesburskom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Ako päťročná začala pracovať, desaťročná osirela a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopná černoška zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Osud ju zavial ďaleko od Soweta, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému. Veď na koho sa obrátiť, keď Juhoafričania koketujú s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá v skutočnosti neexistuje? V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia poznajú z jeho prvej celosvetovo úspešnej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. A na večné veky rúca mýtus o tom, že králi nepodrezávajú sliepky.


Pri tejto knižke som mala pocit, že už prišla na svet s prívlastkom skvelá a úžasná, a že si ju rozhodne musí prečítať každý. Takže, keď som ju uvidela v eshope za celkom prijateľnú cenu, veľmi som neváhala a rozhodla som sa ju kúpiť a pustiť sa do čítania. Neviem prečo ma tá kniha však nezaujala až tak ako som to od nej očakávala. Mordovala som sa s ňou takmer pol roka, kým som sa konečne dostala k nejakej skutočne zaujímavej časti a potom som ju napokon nejako dočítala až do úplného konca.

„Nehneváš sa na mňa pre tú atómovú bombu?“ „Prosím ťa,“ upokojoval ju Holger. „Také čosi sa predsa stáva.“

Analfabetka je príbehom nevzdelaného dievčaťa, ktoré je však natoľko inteligentné, že všetku nevedomosť, ktorú má, nahradí neskutočnými vedomosťami. Tie nachádza v rádiu, novinách, neskôr knihách, a veruže by sme jej tie vedomosti mohli niektorí skutočne závidieť. To mi na nej bolo celkom sympatické, že aj napriek tomu, z akého bola prostredia, nebola vyslovene hlúpou hlavnou postavou, skôr naopak, bola milá, slušná, inteligentná a dokázala si poradiť aj s hlupákmi, ktorích jej život priplietol do cesty.

Nombeko – spomínaná analfabetka, ktorá však v konečnom dôsledku žiadnou analfabetkou nebola, sa dostala z rodnej minikrajiny až do obrovského Švédska. Popri tom sa jej nejakým spôsobom podarilo skomplikovať si život atómovou bombou a dostatočne jej ho spestrili aj ľudia, ktorých jej život priviedol do cesty. Všetko však vždy nejako zvládla a dala do poriadku. Ako sa však môžme presvedčiť v knihe, nikdy nič neostalo v poriadku príliš dlho a vždy sa vynoril nejaký nový problém.

„Holger 2 ju doplnil poznámkou, že ak sa brat a jeho priateľka počas cesty čo len pohnú zo sedadiel, prejde ich osemradličným pluhom. A musia držať zobáky. „Osemradličný pruh je predaný“ ozval sa Holger 1. „Kúpim nový,“ odvrkol jeho brat.“

Bolo zábavné sledovať problémy, ktoré sa zakaždým vynorili odtiaľ, kde by ste ich vôbec nečakali, no na druhej strane som už niekedy mala aj ja pekné nervy. Keby som ja bola na mieste hlavnej hrdinky, veru by som to všetko neprežívala s takým kľudom ako ona.

Nombeko bola hrdinka, ktorú si človek obľúbi takmer okamžite. Taktiež sa mi páčili tri číňanky, ktoré sa v knihe objavili, nesmierne som obdivovala ich rôzne talenty a schopnosť uživiť sa. K pozitívnej skupinke postáv patril aj Holger 2. Na druhej strane som neznášala Celestine s Holgerom prvým a jeho otcom, pri ktorom som bola len rada, keď sa z príbehu vytratil. Taktiež ma išlo až rozhodiť z tých švédskych manželov, ktorí boli lakomí ako svet. Proste skutočne pestrá paleta rôznych ľudí, ktorí sa Vám buď zapáčia, alebo ich zavrhnete už po pár vetách.


Celkové hodnotenie:

Príbeh ma síce ku koncu už trochu deptal, keďže takmer každá dobrá vec sa vyvážila vždy nejakou habaďúrou, ale nakoniec som myslím bola vcelku spokojná. Nebola to najlepšia kniha na svete, ale rozhodne to bola dobrá kniha, ktorá stála za prečítanie.