nedeľa 31. mája 2015

Goodbye Máj 2015

Máj bol teda udalosťami a "veľkými" okamihmi priam preplnený. Hneď na začiatku sme oslávili neviem koľký krát sestrine narodeniny. Na druhý deň, aby sme sa zotavili z opice sme absolvovali Tarzániu (také to lezenie po lanách) ja som sa však radšej iba prizerala zo spodu a nechala to na skúsenejších. Stihla som znova objaviť a niekde aj znova stratiť čaro a radosť z jumpingu. Absolvovala som, chvalabohu úspešne, praktické štátnice, chvalabohu som si vytiahla interné oddelenie a zvyšok som už nejako doklepala. A hneď potom som sa mohla začať učiť na ústne štátnice. Popri učení sa mi podarilo pozrieť celý seriál Mercy, byť s priateľom, užiť si pobyt doma a napokon v nervoch a prianí rýchleho priebehu som sa dostavila na štátnice. Priznávam, že to skutočne boli nervy a že som sa nevedela dočkať momentu, kedy to konečne bude za mnou a nech už je výsledok hocijaký. Napokon som ale mala oveľa, oveľa viac šťastia ako rozumu, lebo som si vytiahla skvelé otázky a bol pokoj. Trojročné štúdium ukončené. Patrične sme to so spolužiačkami oslávili o pár dní v Slovak Pube v bielych tričkách. Hneď na to prišlo sťahovanie a balenie vecí z intráku, naloženie do auta, vyzdvihnutie ocina, "skúška" slávnostného obedu a dlhá cesta domov. Taktiež sme využili lacné lístky do aquaparku, ktoré sme mali z báječnej ženy. Strávili sme tam celý deň a užili sme si ho do aleluja. Sauny, bazény, tobogány, polievka, obžieranie nôh rybičkami, proste všetko možné, čo sa len dalo, sme využili. Cez týždeň ešte nasledoval guláš u babky, ktorý sme varili pod dvomi slnečníkmi a igelitom, lebo pršalo, ale podarilo sa ho dovariť a následne aj úspešne skonzumovať. Napokon ešte obed s priateľovou rodinou, lebo aj on úspešne zoštátnicoval, takže koniec mesiaca sa niesol v znamení neskutočného obžerstva. Ale bol to super mesiac. 


Vzhľadom na množstvo učenia, ktoré som musela zvládnuť som neprečítala tento mesiac žiadnu knihu. Pretože som mala dosť všetkých tých poznámok a aj keď je to možno hanba, ale už sa mi vonkoncom nechcelo po učení hľadieť ešte do ďalších kníh. Neprečítala som žiadnu knihu, nekúpila som si žiadnu. No bieda. 

Lepšie na tom boli filmy a seriály, to boli predsa len také oddychovky. Filmov sa mi podarilo pozrieť 5. Memento, ktoré navrhol priateľ a ktoré bolo celkom pozerateľné. Teória všetkého, čo bol celkom zaujímavý film a obaja sme ale ostali na konci trochu vyhúkaní, z toho čo sa tam vlastne odohralo. (Ne)zadaní, ktorý som chcela vidieť ja, lebo som myslela, že to bude dobrá komédia a vlastne to aj bola dobrá komédia, nič extra, ale pobavila a neurazila a hlavne nebola plná tých hlúpych grcajúcich a prdiacich vtipov. Avengerov si už poriadne nepamätám, hrala som sa pri nich hru a Znamenia išli včera večer v televízii a ja ako fanúšik Joaquina Phoenixa som to predsa musela vidieť. 


Sledovanie seriálov mi šlo úplne skvelo. Videla som dohromady 60 dielov. Najviac som videla zo série Mercy - 22 častí, čo je vlastne aj celý seriál, keďže mal iba jednu sériu, čo ma neskutočne naštvalo! Hneď za ním je novoobjavený Parks&Recreation, z ktorého som videla 13 častí. Potom je to Bones, s 5timi časťami, Nurse Jackie so 4. Po tri časti som videla z Lizzie Borden Chronicles, Grey´s Anatomy a Once Upon a Time. Nakoniec je to Bates Motel a iZombie s 2ma a Forever s jednou časťou, ktorá bola aj zároveň ukončením celej série a seriálu, keďže ho kompletne zrušili. 


Znova sme začali trochu keškovať, keďže počasie je tomu skutočne naklonené. Našli sme jednu prenádhernú v LM a jednu v neďalekej dedinke. 2 na prechádzke so psom v Poprade a dnes - posledný májový deň sme si tiež trochu spríjemnili tromi objavmi a ja dúfam, že som nedostala z tej vysokej trávy nejakého kliešťa. Dokopy to bolo za máj 7 nájdených skrýš a po dnešnom "zalogovaní" hrdo oznamujem, že sme dneškom dosiahli hranicu "300" nájdených keší, na čo sme skutočne hrdí.

Kilometre sú asi posledné také početné, keďže moje cestovanie do BA, aspoň to pravidelné cestovanie sa skončilo spolu s mojou školskou dochádzkou. Tento mesiac to teda bolo 1524 kilometrov.

štvrtok 28. mája 2015

28. 5. 2015 alebo Vytúžené voľno 2

Konečne! Tri roky úmorného štúdia sú konečne za mnou a ja si môžem hrdo začať písať pred menom titul Bc.. Viem, že pre mnohých je to v podstate nič a niektorí to ani len nerátajú ako ukončenie štúdia. Dovoľte, aby som to teda objasnila, medzi nami sestrami je to tak, že v podstate väčšina z nás išla na školu len preto, lebo sestry dnes už musia mať na vykonávanie svojho povolania vysokú školu. Keby nie, nepáchneme tam ani keby čo bolo. Ale keďže systém slovenského vzdelávania nás k tomu donútil, tak sme pekne 3. 9. 2012 naklusali na zápis do prvého ročníka a 18. 5. 2015 na ústne štátnice, ktoré som chvalabohu úspešne spravila a zakončila tak najhoršie skúšky svojho života so samými Ačkami (jasné, pochválim sa, keďže v živote tie známky nebudú nikoho zaujímať). Takže sme si urobili čo sme museli a s väčším i menším nadšením sa začíname pomaly ale isto vrhať do sveta dospelých a pracujúcich osôb.

Mnohí z nás si ešte chcú externe dorobiť magisterské štúdium, ktoré nám síce na plate nepridá, ale vzhľadom na to, že ho predĺžili na tri roky, rozhodli sme sa teda viacerí, že to radšej urobíme, nech už to máme, kým sú to ešte len dva roky, predsa len školné 900€ na semester je pekná suma. Takže aj napriek tomu, že som neskutočne šťastná, že sa mi podarilo zvládnuť jeden obrovský medzník v svojom živote, asi sa pustím do ďalšieho. Stále ešte čakám na dopis o prijatí/neprijatí a stále neviem, či budem mať peniaze a záujem v tom pokračovať. Čo však určite viem, že po dvoch rokoch praxe si urobím špecializáciu, ktorá mi narozdiel od Mgr. pridá nejaký ten peniažtek aj na plate.

Takže teraz si užívam voľné dni, kedy konečne nemusím myslieť na to, koľko učenia by som mala zvládnuť, moja hlava konečne trochu oddychuje. Aj keď na jednej strane ešte myslím na to, aké to bude, keď nastúpim do pracovného pomeru. Ale zatiaľ mám celý jún na návštevy lekárov, čítanie kníh,sledovanie filmov a seriálov, nosenie dlhých nechtov a užívanie si posledných prázdnin v živote. A potom promócie a rýchly skok do roboty. 

nedeľa 24. mája 2015

Cassandra Clare - Mesto stratených duší



„Basia coquum,“ řekl Simon. „Nebo jaklé je to jejich motto.“ „Je to Descensus Averno facilis est. Sestup do pekel je snadný,“ řekl Alec. „Tys právě řekl: Polib kuchařku.“

Keď sa darí, tak sa darí
alebo 472 strán o tom,
ako sa v knihách dobré veci proste musia pokaziť

Démonka Lilith byla zničena a Jace unikl z jejího zajetí. Ale když jej lovci stínů přijdou zachránit, najdou jen krev a rozbité sklo. A zmizel nejen chlapec, kterého Clary miluje – ale zmizel i ten, kterého nenávidí, Sebastian, syn jejího otce Valentina: syn, který je odhodlaný uspět tam, kde jeho otec selhal, a srazit lovce stínů na kolena.
Clary se vydává úplně sama do srdce temnoty a hraje nebezpečnou hru, v níž sází nejen vlastní život, ale také Jaceovu duši. Je ochotná pro Jace udělat cokoli, ale může mu vůbec pořád důvěřovat? Nebo je skutečně ztracen? Jaká cena je příliš vysoká, dokonce i pro lásku?


„Led, který Clary koloval v žilách, zkrystalizoval a zmrazil ji na místě. Nemohla se hýbat. Nemohla dýchat. Tahkle intenzivní šok neměla od té chvíle, kdy videla svého otce probodnou Jacovi mečem hrudník. Pomalu se kousek po kousku doplazila až k okraji galerie a podívala se dolů. A pak se tvrdě kousla do rtu aby nezakřičela.“

Prvé tri časti tejto série boli neskutočné. Neskutočne úžasné. V týchto ďalších troch len tŕpnem, kedy sa zase čo a kde stane hrozné a zase sa niekto bude trápiť (ja), niekto bude od seba oddelený, alebo sa bude podivne správať alebo nebodaj umrie alebo čo ja viem čo ešte by sa také mohlo stať. Ale nie je na mne, aby som tu vymýšľala katastrofické scenáre. S tým si spokojne vystačí autorka sama.

„Chtěl, abych šla s ním. Připojila se k němu a k Sebastianovi. Myslím, že chce udělat z jejich malého zlého duo zlé trio.“ Pokrčila rameny. „Možná se cítí osamělý. Sebastian asi není ten nejlepší společník.“ „To nemůžeme vědět. Třeba by mohl být dobrý ve Scrabblu,“ poznamenal Magnus.“

V piatej časti tejto série Clary stále nie je s Jacom, tentokrát to však nie je jej alebo jeho nespokojnosť, ale Sebastián, ktorý ho nejakým spôsobom ovláda a nakoniec ho unesie, aby s ním mohol stráviť zvyšok svojho šťastného života a aby si spolu pekne nažívali ako dvaja bratia. To teda spustí pátraciu akciu, do ktorej je zapojená cela partia.

„Dokonce ani cesta skrz portál Magnusovi nerozcuchala jeho účes. Hrdě se zatahal za jednu bodlinu. „Paráda co,“ pronesl směrem k Isabele. „Magie?“ „Gel. 3,99 u Rickyho.“

Ani ustavičné pátranie však nezabráni Clary, aby zase niečo podnikla sama na vlastnú päsť. Naštvala matku a takmer pri tom prišla o život. Ale keby to tak nebolo, prišla by hlavná hrdinka o svoju charakteristickú vlastnosť a tou je samozrejme chýbajúci pud sebazáchovy a to by už potom nebolo ono. Takže sledujeme jednu pátraciu akciu zvonku a druhú, ktorú sama podniká Clary a ja som len tŕpla, ktorá z nich bude menej úspešná.

„Mám Kainovo znamení,“ řekl Simon. „To znamená, že mě nemůže nic zabít, ne?“ „Může tě neco zabít,“ řekl Magnus nezaujatě. „Mám takový dojem, že tě můžou zabít neživé předměty. Takže jestli máš v úmyslu učit se lambádu na kluzkém můstku přes jámu plnou nožů, být tebou bych si to radši rozmyslel.“ „Jo, to jsem zrovna plánoval na Sobotu.“

Tak ako som bola na začiatku do Jacea zamilovaná, tak mi teraz čím viac ide trošku na nervičky a na jeho miesto prichádza Simon, ktorý aj keď sa niekedy choval ako idiot (dve baby? vážne?) tak je teraz chápavý a milý a ochotný obetovať sám seba, aby zachránil budúcnosť našej ústrednej dvojice okolo ktorej sa celý tento príbeh dotýka.

„Nemůžeme vyvolat šedesát stop vysokého anděla uprostřed Central Parku,“ poznamenal suše Magnus. „Lidé by si toho všimli. Dokonce i v New Yorku.“

Tento názor na túto knihu píšem po nejakej dobe, takže si už presne nepamätám na každý detial, ktorý mi na knihe vadil, alebo ktorý sa mi nejako nesmierne zapáčil, každopádne mi však v mysli ostal ten pocit otravnosti. Z toho, že tá kniha už nemusela byť napísaná, že ten príbeh mohol byť krásne uzavretý a že toto je asi len zbytočné trápenie. Pre nás, pre postavy ale autorka sa v tom očividne vyžíva.

„Nevyjedu po tobě,“ řekla netrpělivě. „Dokážu se dívat na tvojí nahou hruď bez toho, abych omdlela.“ „Opravdu?“ zeptal se a poslušně shodil košili z ramen. „Protože pouhé spatření mojí nahé hrudi už způsobilo, že se množství žen vážne zranilo, když se k mně celé splašené snažili dostať.“

Nechápte ma zle. Príbeh je dobrý, výborne napísaný, len pre mňa je to už proste niečo navyše, bez čoho by som si svoj život kľudne vedela predstaviť. Ale ako správnemu čitateľovi sérií mi to proste nedalo a musím ju mať uzavretú celú. Takže aj napriek tomu, že tu frflem, tak sa mi kniha relatívne páčila, hlavne tie vtipné hlášky, ktoré sa v nej chvalabohu nachádzajú a už som zvedavá na posledné pokračovanie.

„Neznáš chlapy. Máme křehká ega.“ „Nepopsala bych Jacovo ego jako křehké.“ „Ne, Jace je něco jako protiletadlový dělostřelecký tank co se týče mužského ega,“ přiznal Simon.



Celkové hodnotenie:
Už sa neviem dočkať poslednej knihy a ukončenia tohto celého.




sobota 16. mája 2015

Jupiter Ascending | Jupiter na vzostupe

Čo urobíte, keby ste sa zrazu mali stať vládcami Zeme?

Když se pod noční oblohou narodila Jupiter Jones, znamení napovídala, že je předurčena k velkým činům. Nyní již dospělá Jupiter sní o hvězdách, ale probouzí se do chladné reality uklízečky toalet a nekonečného sledu neúspěchů. Až když na Zemi dorazí Caine, geneticky upravený bývalý armádní lovec, jehož úkolem je Jupiter sledovat, začne si uvědomovat naplnění svého osudu - její genetická výbava ji předurčuje jako dědičnou následnici královny celého vesmíru. Toto neobvyklé následnictví by však mohlo ovlivnit rovnováhu vesmíru.
USA, 2015, 128 minút

Trailer k tomuto filmu som videla už pri premiére Hobita a už vtedy ma síce zaujal svojou peknou vizuálnou stránkou a rôznymi efektami, ale ten príbeh, ktorý bol v nej spomínaný ma nejak extra nezaujal. Sestra však navrhla, aby sme do kina išli práve na tento film a tak bolo rozhodnuté. Skupina piatich ľudí na filme, na ktorom ani tak veľmi byť nechce, päť rôznych reakcií a názorov. V konečnom dôsledku sa však v tom hrubom názore stotožnili so mnou.

Vo filme je hlavnou hrdinkou krásna Mila Cunis čoby Jupiter, ktorá sa narodí a o svete mimo jej sveta nemá ani potuchy, pracuje ako upratovačka a jej život rozhodne nie je plný luxusu a šťastia. Z ničoho nič sa jej však v živote objaví nejaký mix vlka a človeka v podaní Chaninga Tatuma, ktorý má mimochodom úžasnú bradu a divné špicaté uši. Popri ňom sa takisto objavuje hŕstka nejakých podivných mimozemšťanov a pár ľudí, ktorí voľajáko ovládajú svet alebo čo.


Zrazu sa mimozemšťania rozhodnú Jupiter uniesť, Channing ju zachraňuje ale v konečnom dôsledku ju dopraví na inú planétu, kde sa ona dozvedá, že je nejakým prevtelením mŕtvej matky troch rozmaznaných faganov, ktorí sa snažia predbehnúť jeden druhého, v boji o moc a o to, kto bude vlastniť Zem. Presne tak, našu planétu Zem. Tieto naťahovačky sú sprevádzané sem tam nejakým vtipom, sem tam nejakým vydareným vtipom a v konečnom dôsledku celkom slušným množstvo napínavých scén, ktoré vlastne ani napínavé nie sú.

Herci hrali výborne. Chaning bol sexi, Mila krásna. Vizuálne efekty, vesmír, vesmírne lode, výbuchy a podobné veci boli úžasne spravené a fakt bola radosť na to pozerať. Humor bol mierne o ničom, ale dal sa zniesť. A príbeh. Spočiatku som vôbec netušila o čo tam ide. Viem, že vo filmoch je to niekedy aj o tom ako hlavný hrdina objavuje čo sa vlastne deje, ale tu mi to prišlo strašne neinformujúce. Skutočne som nemala takmer nijakú predstavu o čo tam vlastne ide alebo kto je vlastne kto. Niektoré veci sa postupne odhalia, niektoré vôbec. To mi vadilo asi najviac, nevysvetlenie a popri tom hrozné medzery vo filme, ktoré by sa dali tak krásne využiť.


Pri vysvetľovaní niektorých faktov ich do Vás totiž pchajú rad radom a ani ich poriadne nevysvetlia, pritom by sa niektoré veci dali tak krásne zobraziť, lenže to by potom film nemal iba dve hodiny ale zrejme viac a pri tom ako ma „veľmi“ zaujal, som skôr bola vďačná keď konečne skončil. S ľútosťou musím povedať, že to bolo fakt zbytočné kino, film ma nejako extra, vlastne skoro vôbec nezaujal a keby som mala nejaké očakávania tak by ich absolútne nenaplnil.


Film by som odporučila, vlastne ani neviem komu. Asi len obrovským fanúšikom dvoch hlavných postáv, aby im nechýbal do zbierky. Pozrieť sa to konieckoncov dá, len od toho nič netreba očakávať, aby ste po pozretí neboli sklamaní a aby ste sa v druhej polke filmu nezhodli, tak ako ja, s hlavnou hrdinkou, ktorá hovorí „Chcem už ísť domov“.

Moje celkové hodnotenie:
Radím ho do kategórie - nikdy viac, škoda peňazí a neviem čo ešte by som k tomu napísala. Pre mňa bol tento film sklamaním. Aj keď vzhľadom na vizuálne spracovanie, nádherným sklamaním. 
 

streda 13. mája 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 13

Nič sa tu nedeje, keďže sa učím, teda skôr bude väčšia pravda, ak napíšem, že by som sa mala učiť na pondelkové štátnice. Ale zrazu je všetko zaujímavejšie. Veď to poznáte. Aby to tu nezývalo prázdnotou, hodím sem aspoň dačo, aby som sa po tom "veľkom dni" mohla vrátiť v plnej sile a dobehnúť zameškané. Začnem hneď zkraja seriálom Forever, ktorý si pobudol jednu sériu na scéne a hneď ho aj ukončili. Uznávam, že to nebol najlepší seriál na svete, ale bude mi za postavami smutno. Príbeh sa však počas prvej série vyvíjal spočiatku trochu ostýchavo, potom to nabralo trochu na obrátkach a boli chvíle kedy som sa dokonca nevedela dočkať novej časti! To však rýchlo pominulo a onedlho bolo oznámené ukončenie seriálu. Chvalabohu bola prvá séria aj slušne ukončená, neostalo to nejak otvorené, že by to človeka potom štvalo. Takže som rada, že som sa do toho seriálu pustila a rovnako som rada, že ho ukončili v pravý čas a nenaťahovali divákov niečím priemerným. 

Jeden seriál z watchlistu odišiel, mnohé majú prestávku, takže je najvhodnejší čas začať s niečím novým. Medzi úplné novinky (aj vo vysielaní) patrí iZombie, ktorému ešte stále dávam šancu, ale je to bieda, takže po prvej sérii ho asi vyradím. Taktiež sem patrí Lizzie Borden Chronicles, z ktorého som zatiaľ videla len jednu časť. Tá ma navnadila na ďalšie a uvidím, čo sa stane, keď ich pozriem. Či ma to bude lákať, alebo to dopadne ako s iZombie. Medzi ďalšie novinky, avšak už ukončené patrí Parks and Recreation, ktoré som začala pozerať kvôli Chrisovi Prattovi, ale nejak sa mi to zapáčilo, takže minimálne prvú sériu si pozriem celú a objavila som aj seriál Mercy, ktorý má len jednu sériu a ja som nevidela ešte ani jednu časť. Som teda zvedavá, čo to bude zač. Či budem na konci prvej série plakať, že chcem viac, alebo budem rada, že to tak skoro skončilo. 

K očakávaným seriálom môžem zaradiť Pretty Little Liars, kde posledná séria podľa mňa skončila len prednedávnom a už tu máme odpočítavanie do nových častí. Už len 21 dní! A bude to tu, celkom sa teším, keďže posledná séria skončila relatívne napínavo a som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať s príbehom ďalej, aj keď na druhej strane som už tiež pomaly zvedavá, kedy a ako seriál ukončia. Knihy som totiž nečítala, skončila som pri tretej časti a potom som zistila, že v dosť veciach sa nezhodujú so seriálom, ktorý som už mala v tej dobe slušne rozpozeraný. Rozhodne sa po seriály pustím do kníh a zistím, ako to teda vlastne pôvodne bolo napísané. Taktiež túžobne očakávam Under the Dome, na ktorý si musíme počkať už len 44 dní a bude to tu, rozhodne si myslím, že po tom, čo sa udialo v tretej sérii, sa máme na čo tešiť. 

Teraz nasledujú informácie o Bones a Grey´s Anatomy, takže prosím tých, ktorí nevideli posledné cca 3 - 4 časti, nech nečítajú, bude sa tu spoilerovať
Bones ma potešilo novým očakávaným prírastkom. Už som o tom niekde čítala, resp. o tom, že herečka je tehotná a diváci sa len dohadovali, ako to scenáristi zapracujú do seriálu a či vôbec sa to nejako prejaví na seriály. Prejavilo. V nedávnej časti si Temp urobila tehotenský test, ktorý bol pozitívny, ach tá ich radosť. Ani neviem, čo mi robilo väčšiu radosť, či keď ešte neboli spolu a bolo tam všetko to napätie a iskrenie alebo teraz, keď sú spolu šťastní. No radosť pozerať. 
GA ma na druhej strane dohnalo k slzám. Smrť McDreamyho som nečakala absolútne, hlavne preto, že mal podpísanú zmluvu na ďalšiu sériu. Počas celej doby seriálu sa toho udialo mnoho, veľa postáv seriál opustilo, ale odchod tejto postavy ma dostal asi najviac. Derek, ktorý tam bol od prvej časti, ktorý mal úžasný vzťah s Meredith, Zolu a všetci ho mali radi a navyše sa vrátil...ach jaj. To sa proste nemalo stať. Darmo písali, že to bude priestor pre Meredith, aby začala nový život a že sa jej otvárajú nové možnosti. Nie, nie. Ja to rozhodne vidím inak, ale čo sa dá robiť. 


Takže, neostáva mi nič iné, len konečne vypnúť komp a ísť sa učiť. Ale ako sa poznám, stihnem popri tom pozrieť prvú sériu seriálu Mercy a v sobotu novú časť GA, keďže sa séria pomaly chýli ku koncu a ja som zvedavá, ako to sa to teda skončí. Aj keď mi je jasné, že Dereka k životu už neprivedie nič, ale možno sa stane niečo aspoň trochu pozitívne.

streda 6. mája 2015

Goodbye April 2015

Apríl uletel ako voda, ale toto konieckoncov píšem každý mesiac. V Apríli sa tiež toho bohato udialo. Hneď začiatok mesiaca sa začal úžasným voľno, ktoré som neskutočne uvítala, keďže som sa vďaka nemu uliala z praxe, na ktorú sa mi už posledné týždne fakt nechcelo vstávať. Absolvovala som chatu s rodinou, pozerali sme filmy, sánkovali sa za autom, zlomili sánky. No úžasná Veľká noc, lepšiu som si veru priať nemohla. Voľno sme ešte zavŕšili kinom, v ktorom dávali Rýchlo a zbesilo 7, ktoré bolo neskutočne úžasné a krásne sa rozlúčili s Paulom Walkerom. To isté kino sme potom absolvovali znova o týždeň s ocinom, ktorý prišiel z Belgicka domov v Sobotu a v Nedeľu sme už oslavovali sestrine narodeniny na bowlingu. Proste sme si ten víkend s ocinom užili ako sa najviac dalo. Dokonca som po ňom cestovala do Bratislavy v noci o druhej, opitá tak neskutočne, že som absolvovala svoje prvé vracanie vo vlaku a potom deň na praxi, no neskutočný zážitok a rozhodne nie príjemný. Potom som už len dochodila náhradu praxe. Šla na skúšku z práva, ktoré bolo hrozne ľahké a ukončilo moje skúškové na vysokej škole. Hneď po ňom cesta domov. Ďalšia sestrina oslava. Môj prvý bedminton na takej "profesionálnejšej" úrovni (nerátam tých pár odpinknutí na telesnej), plávanie a návrat k jumpingu (už som úplne zabudla akú radosť mi to robí). Na záver mesiaca kozmetička (pri ktorej som si aj poplakala, pri vytláčaní vyrážok a trhaní obočia voskom), kaderníčka a cesta za priateľom. A skončil mesiac bláznov a prehupol sa do mája. 


Zvyšok tohto článku bude trochu bieda. Prečítala som jednu knihu a nekúpila si žiadnu. Tie prečítané, to je bieda, nebudeme si klamať a tie kúpené, je v súčasnom stave mojej knihovničky rozhodne úspech, keďže už ich skutočne nemám kam strkať. Za to si udeľujem pochvalu. Prečítala som len Temnou chodbou, čo bola kniha, ktorú som prečítala celkom rýchlo, ale príliš ma nenadchla. Dobrý nápad, ale prišlo mi to slabo rozpísané. Ale neľutujem.


Najlepšie na svete som bola na tom tento mesiac s filmami. Dvakrát kino s filmom Rýchlo a zbesilo 7, pomalý návrat k hororovým filmom, ktoré milujem, ale keďže priateľ ich neznáša, tak ich nepozerávam, vďaka sestre sa k nim však teraz sem tam vrátim. Fak ju Gohte malo tiež veľký úspech a zaslúžilo si opätovné pozretie. Taktiež som pozrela pár filmov natočených na motívy kníh od Kinga, niektoré boli len také pár minútové na youtube a Mŕtva zóna bola normálny film, ktorý však akosi nevystihol to úžasné čo bolo v knihe. Nevadí. Aj tak to bol celkom slušný film.


Seriály na tom boli pomerne slušne. Videla som dokopy 64 epizód. Najviac ich bolo samozrejme so seriálu Nurse Jackie, kde už sa mi podarilo dobehnúť aktuálne vysielanie siedmej série. Videla som z neho tento mesiac až 20 častí. Druhý najväčší počet zastáva Charlie Sheen a jeho Dva a pol chlapa, ktoré s priateľom pozerávame vo vlaku, pri raňajkách, pri večeri, pred spaním keď nevládzeme film, proste hocikedy. Pozreli sme okolo 13 častí minimálne. Dobiehala som aj resty z minulých mesiacov a pozrela 6 častí z Forever. Po 5 častí som videla z Bates Motel a Grey´s Anatomy. 4 časti z Bones, Big Bang Theory a Once Upon a Time. 2 časti z iZombie a jednu úbohú ale poslednú zo série Pretty Little Liars.


Kilometrov som zase nachodila požehnane až 2549. Čo je skutočne úctihodný počet, vzhľadom na to, že som väčšinu precestovala domov a k priateľovi a navyše vlakom. Neviem sa dočkať, kedy konečne sa tie počty kilometrov začnú zmenšovať.