pondelok 13. apríla 2015

Leto je vo vzduchu, cítite to?

Na pár sekúnd zahraná vo Fast and Furious 7, no rozhodne stojí za to, aby si ju človek našiel a vypočul a potom znova a znova a znova. My sme ju doma hľadali hneď, ako sme sa vrátili z kina a odvtedy sa od nej neviem odtrhnúť a vlastne ani nie je dôvod, keďže mi vie vyčariť úsmev na tvári. Pesnička ako zrodená na tohtoročné leto. 

 
Dnes už pomerne známa pesnička, ktorú môžete relatívne často počuť aj v rádiu (hlavne v niektorých aj niekoľkokrát denne) a ktorú mi poslala sestra s tým, že sa ten chalan v klipe podobá na môjho frajera. Tak som kukla klip, usúdila, že nejaká podoba tam možno bude, ale hlavne sa mi zapáčila pesnička. Text, hudba, klip a to všetko je úplne perfektné. Rozhodne si ju pustite a neoľutujete. 


To najlepšie na koniec. Tisíckrát obohratá na každej diskotéke, každom rádiu, notebooku, mobile, autorádiu a nehovorte, že nie! Myslím, že po toľkých rokoch už asi nie je človek, ktorý by túto pieseň nepočul. My (ja a pesnička) sme na Valentýna oslávili štvorročné výročie a nažívame si spolu spokojne naďalej. Predsa len sa mi k tejto pesničke viaže za tie roky toľko spomienok, až to pomaly nie je možné. Takže, po tisíci raz, nech sa páči, moje milované Kudúro.


sobota 11. apríla 2015

Yrsa Sigurðardóttir - Poslední rituál

„Bojím se, že to na vás bude až příliš drsné,“ odpověděl a obrátil se k ní. „Nemáte s takovými věcmi zkušenosti a já si nejsem jistý, že je to vhodné. Bylo by lepší, kdybych vám potom jen přetlumočil, o čem jsme mluvili.“ Tóra po něm blýskla očima. „Porodila jsem dvě děti a musela jsem sa vypořádat se vším, co k tomu patří: s bolestmi, krvácením, placentou, hlenovou zátkou a bůhví čím ještě. Nějak to přežiju.“

Prvý prípad právničky Tóry
alebo 421 strán o tom, 
ako to všetko vlastne začalo.

V budově univerzitní katedry historie v Reykjavíku je nalezena zohavená mrtvola německého studenta Haralda. Má vypíchnuté oči a jeho tělo je označeno magickou runou. Bohatá rodina zavražděného najme bývalého kriminalistu Matthiase a islandskou právničku Tóru. Brzy vyjde najevo, že Harald založil spolek zájemců o čarodějnictví a vášnivě studoval islandské čarodějnické procesy. Sám měl na těle spoustu tetování, nechal si rozpůlit jazyk, aby vypadal jako hadí, a zajímal se o mučení, které možná kdysi vyzkoušel i v praxi. Tóra s Matthiasem tedy logicky hledají vraha mezi adepty magie. Další stopa, báseň psaná krví, vede pro změnu k Haraldově rodině, kde očividně není všechno v pořádku. Do toho se ještě přimíchá tajemný rukopis, plán cesty k záhadnému předmětu, k němuž má hledače dovést „třetí znamení". Poslední rituál není rozhodně pouhou detektivkou. Barvitě vylíčený, pracovní i milostný, život rozvedené právničky Tóry a jejích dospívajících dětí dělá z knihy to pravé čtení pro všechny milovníky napínavých, přesto však lidských příběhů. Příznivce tajemna a magie potěší realistickým pohledem do této nanejvýš zajímavé oblasti a milovníky kriminálních příběhů napínavým pátráním po vrahovi.


Prvá časť série o Tóre, islandskej advokátke, ktorá sa akýmsi pričinením osudu stáva vyšetrovateľkou záhadnej vraždy mladého nemeckého študenta. Od Yrsy som už čítala jej Ohnivého anděla, ktorý je pokračovaním tejto série, je to síce trochu poprehadzované, ale nič čo by čitateľ nezvládol, koniec koncov jediné čo možno trochu čitateľa alebo aspoň mňa konkrétne zmiatlo bolo to, že Matthias ešte nebol s Tórou a jej syn s priateľkou o nejakom dieťati tušili len veľmi málo (na rozdiel od pokračovaní).

„Nic, co by mělo nějaký zvláštní význam, až na to, že pisatel se nevyjadřoval právě lichotivě o Haraldově matce. A byl psaný krví – Haraldovou krví.“

Keďže je táto kniha začiatkom série ale nečítala som ju ako prvú, nemohla som sa vyhnúť porovnávaniu. Príbeh bol skvelý, podľa môjho názoru vcelku origniálny a skutočne ma zaujal. Zo začiatku sa to možno trošku naťahovalo a skutočné napätie prišlo až postupne, pričom sa potom neustále mierne zvyšovalo až do konca. Nebol to príbeh, ktorý Vás zastrčí do stoličky a vy napätím ani nedýchate, bolo to skôr postupné odhaľovanie nových faktov riešeného prípadu a nie príbeh, z ktorého by Vám tuhla krv v žilách.

„Gurra posunula všechno v krabici tak, aby se dostala k těm křehkým věcem zabaleným do utěrek. Ležely až úplně vespod. Vybrala si jeden balíček a opatrně ho zvedla. Jemně ho rozbalila a bez dechu zírala na jeho obsah. Vykřikla, zmáčkla starý dopis, který stále držela, a utěrku odhodila.“

Hlavnou postavou, ako som už spomenula, je Tóra, rozvedená advokátka, ktorá žije so svojimi dvoma deťmi na Islande. Myslím, že ako hrdinka sa ničím nevymyká normálu. Protivný exmanžel, mierne problémový syn v tínedžerskom veku, malá dcéra a na obzore potencionálny nový chlap. Taktiež milý šéf a neskutočne protivná a nemožná asistentka, tú som si obľúbila svojím spôsobom, respektíve sa mi o nej dobre čítalo, ako mala všetko mierne povedané na háku. Ocenila som aj nemca Mathiasa, ktorému bolo v tejto knihe venované skutočne veľké množstvo priestoru a z ktorého sa vykľul celkom milý a vtipný chlapík.

Tóra jí pomalu hláskovala Haraldovo jméno a čekala, než počítač najde informace o jho hotelové rezervaci. Ze svého místa za přepážkou viděla, jak se na obrazovce míhají jednotlivá okna. „Tady to je,“ oznámila koněčne recepční. „Harald Guntlieb, dva pokoje na dvě noci. Cestoval s Harrym Potterem, je to tak?“ Žena nedala nijak najevo, že by jí druhé jméno nějak zarazilo.

Celý príbeh sa odohráva na Islande, čo neskutočne oceňujem, ak sa mi raz naskytne príležitosť, rozhodne sa tam raz vyberiem. Každopádne v tejto knihe mi je to veľmi sympatické. Taktiež sa mi páčili opisy krajiny, ktorých síce nebolo mnoho a ani neboli nejak extra podrobné, ale už len keď sa to v knihe spomína som z toho neskutočne nadšená. Nesmiem ešte zabudnúť na Matthiasove vtipy ohľadom Tórinho zimného oblečenia, tie sa tam perfektne hodily a mne sem tam vyčarili úsmev na tvári.

„To mě tedy nenapadlo ani ve snu, že budeme muset někde pochodovat,“ zlobil se Matthias. „Taky mé ten chlap na to mohl upozornit.“ „Dobře vám tak! Třeba se poučíte, že nemáte být takový fintil.“ 


Celkové hodnotenie:
 
 
Prvý príbeh Tóry nás uvádza do celkového deja, rozhodne doporučujem prečítať na ucelenie celkového príbehu, hlavne tým, ktorí, tak ako ja, začínali s pokračovaním a túto knihu nečítali ako prvú. A takisto odporúčam každému, kto má rád napínavé príbehy plné nečakaných zvratov, odohrávajúcich sa v prekrásnom Islandskom prostredí.


streda 8. apríla 2015

Jarní dumání: Knižní čtečky


To by som snáď ani nebola ja, keby som sa opäť do niečoho nezapojila. Už v zime som absolvovala podobný projekt so zimnou tematikou a teraz som našla tento jarný. Pôvodný článok a jeho autorku môžete nájsť v na tomto odkaze. Ja som si účasť zvolila jednak preto, že mám rada tieto články, zaujali ma témy a vzhľadom k mojej budúcej vyťaženosti môžem aspoň nejaké články nastaviť dopredu, aby to tu nezývalo prázdnotou. 

piatok 3. apríla 2015

Goodbye Marec 2015

Marec ubehol ako voda. Počkať, nehovorím to už každý mesiac? Asi áno a asi to bude preto, že v konečnom dôsledku na tom tvrdení bude nejaký kúsok pravdy. Sotva sme sa spamätali z osláv Nového roku a už sa na nás valí Apríl s nečakanou snehovou nádielkou. No kto by to bol čakal. Môj marec bol v tomto roku skutočne krásny mesiac a to nehovorím po počasí. Začiatok sa niesol v nervoch a dopisovaní bakalárky, na druhej strane ten pocit po jej dokončení, nahodení do systému, následnom vytlačení, zviazaní a odovzdaní. No proste nádhera. Tá úľava, ktorá sa usadila v mojom tele sa snáď nedá ani opísať, aké to bolo úžasné. 14. 3. sme na rok a mesiac presne absolvovali znova koncert Divokého Billa, tentokrát sme vyrážali o šiestej ráno do Bratislavy, vyzdvihli sme ocina, pomotali sa v BA a potom šup šup do Trenčína a že sme si to veru užili! Neskutočne skvelý deň, úžasný zážitok. Až nám bolo do plaču, keď sme si uvedomili, že je po všetkom. Rozhodne si to musíme zase zopakovať. Užili sme si to, že sme boli spolu s ocinom a aj koncert. Čo viac si človek môže priať. Okrem týchto všetkých radostí sme tiež s mojím drahým oslávili trojročné výročie, čo sa niekomu môže zdať ako nič, ale pre nás je to pekné číslo a tešíme sa ako nám budú postupne pribúdať tie rôčky. Oslávili sme to pekne víkendom na chate u babky a bolo nám proste fajn. A aby som nezabudla, tak ako sme na koncerte vyvenčili ocina, boli sme aj s mamkou v Korytnici, odlovili sme nejaké kešky a pokochali sa pohľadmi na úžasné, aj keď dnes už nepoužívané a schátralé miesto. Rozhodne to malo niečo do seba, keď budete mať cestu, choďte sa tam pozrieť, stojí to za to. 


Čo sa týka mojich "štatistických vecí" tento mesiac bol aj vďaka tej hnusnej bakalárke biedny hlavne čo sa prečítaných kníh týka, ale nemôžem všetko hádzať len na bakalárku, aj sa mi trochu nechcelo do ničoho, nieto ešte čítať tucty kníh. Prečítala som teda Mŕtvu zónu od Kinga a Intr, ktorý ma celkom milo prekvapil, keďže som ho kupovala ako mačku vo vreci a priznávam len preto, lebo bol v zľave. 


Nakúpených kníh bolo o niečo viac ako tých prečítaných a to hlavne vďaka nejakému kníhkupectvu, ktoré niekde zrušili a prišli dovypredávať knihy do Bratislavy. No potešenie, chodila som tam asi tri dni, krútila hlavou, váhala, nevedela si vybrať, rozhodnúť sa a napokon som odišla s kúskami Škaredí, Ritmatik, ktorý chudáčik nemá ten pekný farebný obal, ale za 5€ no nekúp to. Taktiež ma potešili nové obálky Pána Prsteňov, až kým som si nevšimla, že to je len jedna časť na viacerých kôpkach, ale nakoniec som si aj tak vzala Návrat kráľa, keďže túto sériu chcem mať doma v tomto vydaní a takáto dobrá cena sa už nemusí naskytnúť! Nakoniec som si doplnila zbierku Angusa a kúpila len po eure Vydesili ma jeho kožušinové šortky, A vtedy mi spadli do ruky, a ... práve zožral moje lapače chalanov. 


Filmy na tom boli biedne ako prečítané knihy. Podarilo sa mi pozrieť len dva. Po prečítaní knihy to bol očakávaný S láskou, Rosie a len tak náhodou sme si s priateľom pozreli Fak jú Goethe, ktorý ma milo prekvapil, vzhľadom na to, že som sa spočiatku bála, aká veľká kravina to zase bude. Nebola. 


Zo seriálov sa mi podarilo celkovo pozrieť 40 častí. Najviac ich bolo z Dva a pol chlapa, ktoré s priateľom pozeráme pri raňajkách, alebo len tak, keď nevieme čo so sebou. Bolo to dokopy 13 častí. 14 častí som zase videla z Nurse Jackie, ktorú som kukala pri písaní Bc. ako inšpiráciu. Potom to už bola celkom bieda. Po tri časti z Bates Motel, Grey´s Anatomy, Once Upon a Time, Pretty Little Liars. Len dve časti z Big Bang Theory a len jedna úbohá z Walking Dead a iZombie (ten seriál len začal, takže preto ten malý počet). 



Kešky sme nachádzali na výlete úspešne. Začali sme v Pribyline, kde sme našli dve a jednu sa nám v tom snehu nepodarilo objaviť a potom švagor navrhol Korytnicu. Tam sme objavili ďalšie dve a znova sme si potvrdili pravidlo, že nás tie kešky niekedy dokážu priviesť na skutočne nádherné miesto, kam by sme sa ináč nedostali.


Nabehané kilometre sú asi najvyššie za celé moje pôsobenie. Pomohlo k tomu hlavne pravidelné cestovanie domov a k priateľovi, taktiež jedna cesta naviac, kvôli koncertu. Trochu keškovýlet a výlet na chatu a tiež "plazmové výlety" do Hainburgu. Dokopy mi to teda vyšlo 4270 kilometrov. Ak teda google mapa neklame a uvádza pravdivé počty kilometrov.