November bol rovnako ako Október na zážitky bohatý. Začala to typicky, návštevami hrobov všetkých možných, ktoré navštevujeme pravidelne. Starých rodičov, prastarých rodičov, krstného rodičov, bratranca, starej matere a starého otca a ja som si k tomu prihodila ešte živých starých rodičov, keď už som bola na víkend doma, tak nech to obehám poriadne. O týždeň na to som sa vybrala na koncert Xindla, na ktorý so mnou šla na poslednú chvíľu spolužiačka a bolo fakt super. Aj keď sa to proste nevyrovnalo napríklad Divokému Billovi, som rada, že som šla, stálo to za to. Nasledoval víkend doma. Veselý HelloWine! v škole na prednáškach a potom prvákovica, kedy ma dostal chalan slovami, že konečne baba, ktorá má väčšie prsia ako on, tak rýchlo som sa ešte nezdekovala. Potom náročná konferencia v škole (keď prídete domov o tretej ráno v totálne "veselom" stave, je náročné vôbec vstať a nie to ešte celý deň sedieť v aule a počúvať) a znova odchod domov. Znova som si víkend mierne predĺžila, hlavne kvôli sviatku a tiež kvôli trhaniu zubu, ktorý je teda konečne von po toľkých rokoch trápenia (zvládla som to za pomoci neurolu a fľaše vína relatívne hrdinsky a súdiac podľa zubárovho smiechu aj zábavne). Domov dorazil aj ocino, takže sme si navzájom užili celá rodina po dlhej dobe, čo som bola neskutočne rada. Potom ale musel prísť znova odchod do Bratislavy, pričom som si opäť predĺžila víkend, ale skutočne len trošičku a šla k priateľovi, videla som svoju novú malú neterku, ešte stihla aj ocina a odviezla ho v noci na vlak, zažila u priateľa trochu zabíjačky s anonymným prasaťom a pratala sa späť do BA. Ako inak.
Knihy som tento mesiac rovnako zanedbávala ako inokedy, ale na druhej strane, keď už som sa do nejakej pustila, mala som ju prečítanú za chvíľu, pretože tentomesačné boli fakt skvelé a rozhodne ma každá z nich nútila pretáčať stránky jedna radosť. Najviac ma však prekvapilo Mesto kostí, od ktorého som nečakala, že bude až také výborné. Rovnako kniha Game, ktorá nebola až taká nudná ako som si myslela že bude. Prázdne miesto od Rowlingovej ani náhodou nesplnilo moje očakávania, ale na druhej strane to bola skvelá kniha, aj keď Harrymu sa nevyrovná a porovnávaniu sa pri tejto autorke nevyhne asi nikto. Nakoniec Labyrint, pri ktorom som miestami ani nedýchala.
Filmy na tom boli v pomere s minulým mesiacom rovnako. Videla som štyri, z toho dva s Marshalom (kto pozeral HIMYM vie) a ani jeden z nich nebol niečo extra, aj keď sa trochu dalo zasmiať, ale čakala som viac. Jason Segel bol však super v obidvoch a svoje role zahral perfektne. Labyrint, ktorý bol sfilmovaný podľa knihy ma naopak neskutočne nasral, lebo to nebolo práve to čo som čakala, ale predsa len som sa prekonala a dopozerala to. Nakoniec klasika Ako si vycvičiť draka 2, ktorá stála za to už len tým, že je to kreslené a obrázky má predsa každý rád.
Seriály na tom neboli bohvieako. Videla som sedem častí z Dead Like Me, čím som dokončila jeho prvú sériu. Nasledovalo päť častí Z Nation, ktoré ma stále neprestalo baviť. Po štyri časti z American Horror Story, Bones, Walking Dead, Once Upon a Time, Red Band Society a Sons of Anarchy. Po obyčajné tri časti z The Big Bang Theory, Forever a Grey´s Anatomy. Dokopy to dáva maličký počet a to 45 častí za tento mesiac.
Ostatné moje aktivity teda keškovanie trochu zaostáva, našli sme iba dve v Poprade, čo nie je žiadna sláva ale lepšie ako nič. Kilometre na tom naopak neboli tak biedne a to aj napriek spusteniu bezplatnej prepravy pre študentov, ktorú samozrejme využívam, aj keď nie častejšie, ale rozhodne som to uvítala. Dokopy som teda nachodila 2494 kilometrov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára