pondelok 29. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Tři věci, které mám na Vánocích ráda.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.

nedeľa 28. decembra 2014

Milý Knižíšku...


Tak ako vlani, tak som sa aj tento rok zapojila do skvelej akcie - Knižíška. Mňa osobne veľmi teší, že aspoň jednu knihu pod stromčekom mám takú tajnú a neviem o nej resp. neviem aká to bude kniha, čo je nesmierne potešujúce. To napätie a čakanie a potom to rozbaľovanie. Následné hľadanie miesta v knižnici pre novú sestričku, no radosť žiť. 


Môj tohtoročný Knižíšek ma neskutočne potešil, keďže mi doniesol knižku, ktorá mi presne chýbala ako posledná do série, takže ju mám konečne kompletnú čo ma neskutočne teší. Sama som tiež posielala sériovú knihu, predpokladajúc, že dotyčný ju tiež ocení a doplní sériu, ktorú má predpokladám doma.

Takže týmto ďakujem svojmu Knižíškovi, ktorý to trafil úplne perfektne a taktiež za krásne záložky, ktoré ma nesmierne potešili. Vlani som bola taká nadšená z Knižíška, že som ho vlastne ani nestihla odfotiť a pri tomto som tiež bola taká nedočkavá, že som si to uvedomila až keď bolo po všetkom. Takže som ešte utekala hľadať papier, v ktorom bol zabalený, aby som ho mohla pekne odfotiť. Ale dalo to zabrať, chodiť okolo neho a čakať až do večera. A nakoniec to prekvapenie! No proste super akcia. Ďakujem, že taká existuje, ďakujem Knižíškovi a všetkým Vám ešte prajem pekné sviatky.

piatok 26. decembra 2014

Fast and Furious 2014

Neviem ako Vám, ale mne sa pravidelne stáva, že niektoré knihy čítam a naťahujem ich dokončenie aj na niekoľko mesiacov. To ma však niekedy trochu žerie, pretože predsa nenechám knihu nedočítanú, aj keď možno nie je práve z najlepších a na druhej strane, keď sa do nej po dlhšej dobe opäť púšťam, tak aj zabúdam o čom pôvodne bola. Niekedy dokonca rozmýšľam, či sa do nej nepustím znova od začiatku, aby som si osviežila pamäť. 

Tentokrát som sa však takto tesne pred koncom roka rozhodla, že s tým skúsim niečo urobiť. Keď sa tak pozerám na zoznam rozčítaných kníh, niektoré sú tam skutočne dlho a bolo by treba s nimi pohnúť. Práve na to mi slúži týchto posledných pár dní tohto roku. Chcela by som tieto knihy konečne dočítať a mať s nimi svätý pokoj. Nieže by išlo o niečo nepríjemné, ale priznávam, že niekedy sa proste necítim dobre, keď mám chuť na nejakú knihu - novú, pričom rozčítaných mám viacero iných. To mám potom výčitky voči tým zanedbávaným. 

Takže namiesto novoročných predsavzatí, ktoré by som asi nikdy aj tak nesplnila sa teraz tu púšťam do boja s načatými a nedokončenými knihami v mojej knižnici či čítačke a do konca roka ich skúsim všetky prehodiť do READ listu. Konkrétne sú to tieto knihy:

Nádherné tvory (Garcia&Stohl) - začaté: 7. 2. 2014, strán: 384, ostáva: 264
Rage (Bachman) - začaté: 11. 6. 2014, strán: 131, ostáva: 65
Monument 14 (Laybourne) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 296, ostáva: 283
Dobré znamenia (Pratchett&Gaiman) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 490, ostáva: 415
Mesto padlých anjelov (Clare) - začaté: 21. 12. 2014, strán: 384, ostáva: 339

Spolu mi teda ostáva na prečítanie ešte: 1366 1070 679 strán. Takže, nejdem strácať čas a idem teda čítať. Kto by mal záujem pridať sa k môjmu šialenému plánu, nech sa páči, ja budem len rada.

Cassandra Clare - Mesto zo skla

„Myslel jsem, že jedeš do Idrisu jenom na pár dní,“ poznamenal Simon, který se po tom nepořádku rozhlížel s lehce zděšeným výrazem. „To sice jo, ale nemůžu přijít na to, co si mám zabalit. Nemám skoro žádný šaty a sukně, ale co když tam nebudu smět nosit kalhoty?“ „Proč bys tam nemohla nosit kalhoty? Jedeš do jiný země, ne do jinýho století.“

Nové prostredie, nové tváre
alebo 480 strán o tom
ako sa všetko ešte viac skomplikuje

Clary postupně odhaluje další střípky z minulosti své rodiny a nalézá přitom spojence v tajemném lovci stínů Sebastiánovi. Valentýn sbírá veškeré své síly, aby jednou provždy zničil všechny lovce stínů, a jediná šance, jak ho porazit, spočívá ve spolupráci s odvěkými nepřáteli. Ve třetím díle série musí Clary získat vládu nad svými nově objevenými schopnostmi, aby zachránila Skleněné město, ale je to vůbec v jejích silách? 

štvrtok 25. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Všichni by jsme si měli pomáhat.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

sobota 20. decembra 2014

Aktuálne seriálové dianie ¤ 10

Seriály boli, sú a budú a každú chvíľu vychádzajú nejaké nové a ja ako hrdá seriálová mama sa nezdráham aj každoročne zobrať pod svoje oči nejedno opustené mláďa. Minulý rok mi pribudli tri nové seriály, ktorým želám dlhú (ale nie príliš) budúcnosť, pozrela som jeden nový dvojdielny seriál a aby toho nebolo málo pridala som ešte aj dva, ktoré sú už ukončené a nemusím čakať týždeň a viac na ďalšiu časť.

Najprv by som však spomenula, že okrem priberania nových som aj dva opustila a to Scrubs, ktorého deviata séria bola podľa mňa úplne zbytočná a keby nebola vôbec by mi nechýbala a myslím, že ani nikomu inému. Niečo podobné ako s HIMYM alebo Glee, kedy tvorcovia stratia súdnosť a točia a točia. Takisto som vyradila New Girl. Tri série mi stačili a prvý diel štvrtej ma nedokázal presvedčiť o tom, že vydržím celú sériu. V tom som rada aj, že som dokázala dodržať sľub, ktorý som si dala a to ten, že keď sa mi prvý diel nebude páčiť, tak to pozerať nebudem, darmo mi to bude proti srdcu, že to nedopozerám, ale život je predsa prikrátky na to, aby sme pozerali seriály, ktoré nás nebavia, no nie? Tak som celú Girl aj s jej chlapmi vyhodila.

Nové, ale už ukončené seriály sú Terra Nova. Tá bola vynikajúca, dostala som sa k nej úplnou náhodou na rodinnej dovolenke, kedy to počas upršaných dní začala pozerať mama so sestrou. O pár častí sme to už s napätím sledovali všetci štyria a pes a na konci svorne nadávali, že to malo taký otvorený koniec a iba jednu sériu. Tu mi to fakt nejako nešlo do hlavy, prečo niektoré seriály, ktoré fakt stoja za veľké nič majú neviem koľko veľa sérií a keď sa nájde jeden, ktorý skutočne stojí za to, tak ho stopnú po prvej sérii. Život seriálového maniaka niekedy fakt nie je veľmi fér, hlavne keď sa zamilujete do niečoho, čo Vám predčasne ukončia. Otrasné je to, som však rada, že som na ten seriál vôbec natrafila, pretože bol výborný, aj keď sa jednotlivé časti mierne podobali a v konečnom dôsledku mali jednotnú štruktúru, tak to na konci vyznelo ako dokonalý celok, ktorý diváka dostal a pohltil. Toľko k tejto krátkej miniepizóde, ktorú sme zvládli pozrieť asi za tri dni.


K druhej miniepizóde môjho seriálového života patrí Houdini, ktorého hral Adrien Brody, takže bolo hneď jasné, že tento seriál rozhodne nevynechám. V konečnom dôsledku ale šlo iba o dve zhruba hodinu a pol dlhé časti a nič viac. Aj napriek tomu si myslím, že v týchto dvoch častiach bolo povedané všetko podstatné a myslím, že ináč by sa seriál len zbytočne naťahoval a bolo by tam veľa vecí, ktoré by diváka nezaujímali a otravovali. Týmto uzatváram sériu krátkodobých epizód seriálových a poďme na novinky, ktoré ma tento rok zaujali a rozhodla som sa im dať šancu.

Teraz sa ešte povenujem tým, ktoré som pribrala tento rok a ktoré sú vlastne novinkami pre všetkých, nielen pre mňa. Prvým z nich je Forever, ktorý sa začal celkom sľubne, ale postupom času ma akosi prestáva baviť, respektíve nie je v ňom nič, čo by ma prilepilo k obrazovke a nútilo pozerať časť za časťou a nikdy neprestať. Ale nevadí, dám mu šancu aspoň počas prvej série a potom sa uvidí. Red Band Society je tiež nový seriál, ktorý má už za sebou zhruba trinásť častí a celkom ma zaujal, ale myslím, že by bol skvelý keby to s ním ostalo tak pri prvej sérii, keby ju autori poriadne ukončili. Viac by toho ani nemuselo byť, aj keď je to milý seriál, akosi nepatrí medzi tie „top“. Posledným seriálom, ktorý začínal v roku 2014 a začala som ho pozerať bol Z Nation alebo mladší brat seriálu Walking Dead, mňa však Z očaril podstatne viac. Prišiel mi celkom vtipnejší, viac dynamickejší, proste som sa pri ňom nenudila tak ako pri niektorých častiach Walking Dead, ktoré boli vyslovene mučením.

Och a ešte spomeniem Dead Like Me, ktorý mal len dve série a doslova som ho zhltla. Nebol to ten typ seriálu, pri ktorom by som tie časti hltala kvôli ich napínavosti, skôr boli také milé a proste som vždy po tej predošlej mala chuť na ešte jednu časť. Bohvie prečo. A tak som sa ani nenazdala a pozrela som obidve série ako nič a bolo po všetkom. Taký milý, oddychový seriál, od ktorého nemusíte veľa očakávať a dá vám maximum zo svojej jednoduchosti a nenáročnosti. Toť asi všetko k tomuto jednoduchému seriálovému dianiu.

utorok 16. decembra 2014

Cassanda Clare - Mesto popola

„Často si kladl otázku, jestli kdy bylo cokoli z toho, co si dřív myslel o svém životě nebo o sobě samém, pravdivé. Myslel si, že je sirotek, ale nebyl. Myslel si, že je jedináček, ale měl sestru.“ 

Keď už si myslíte, že sa nič nemôže stať...
alebo 392 strán o tom
ako Vám kniha môže zlomiť srdce

Clary Frayová si toužebně přeje, aby se její život zase vrátil do normálních kolejí. Ale co je vlastně normální, když jste lovec stínů, zabíjíte démony, vaše matka je v kómatu způsobeném kouzlem a vy najednou vidíte vlkodlaky, upíry a víly? V druhém díle napínavé série autorka vtáhne čtenáře zpět do temných spárů newyorského podsvěta, kde láska vždy znamená nebezpečí a moc s sebou přináší smrtonosné pokušení.
 
 

pondelok 15. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Tradice, zvyky a obyčeje.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

sobota 13. decembra 2014

Tak trochu sa teraz točím okolo Mesta kostí...

Závisláčim. Doslova. Najprv som si prečítala knihu, potom pozrela film a teraz som sa nejako preklikala cez všetky možné videá na youtube až k týmto. A odvtedy nejako nepočúvam nič iné. Tak si vypočujte aj Vy. 
 
 


streda 10. decembra 2014

Cassandra Clare - Mesto kostí

„Vlastně by ani nedokázala přesně říct, proč se jí to tu líbí. Všechno to oblečení a hudba se zdálo jako sen, jako život někoho jiného, na rozdíl od jejího vlastního, nudného života.“

Začína sa to príbehom obyčajnej smrteľníčky...
alebo 416 strán o tom 
ako sa jedného dňa môže Váš život úplne zmeniť

Když se patnáctiletá Clary Frayová vydá do newyorského klubu Pandemonium, vůbec netuší, že se stane svědkyní vraždy a vstoupí tak do světa lovců stínů, bojovníků, kteří mají svět chránit před démony. A už z něj nevystoupí, protože její život se převrátí vzhůru nohama... Co je Clary vlastně zač? Kde se vzaly její schopnosti? A jsou pro ni spíš prokletím, nebo požehnáním? Zábavná, odvážná a neotřelá fantasy slibuje svým čtenářům strhující čtení, s nímž nebudou chtít přestat.

utorok 9. decembra 2014

Dlouhé zimní večery 3 - V které knižní zemi bych chtěla strávit Vánoce?

 Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

pondelok 8. decembra 2014

Spoločné čítanie Nástrojov smrti


Sériu Nástroje smrti som si chcela prečítať už dávnejšie, ale akosi som sa k tomu nikdy nevedela prinútiť. Nedávno som u Cathy našla tento článok a rozhodla som sa, že keď už je to také hromadné, tak sa zapojím aj ja, predsa len idú vianoce a skúškové a na čítanie bude času dosť. Tak prečo to nevyskúšať. Autorkami tohto celého sú Cathy a Terra a ja som im skutočne vďačná, že niečo takéto pripravili. Okrem zorganizovania pre nás pripravili aj rozpočítané termíny, ktoré sú na relatívne dlhú dobu, takže nech sa páči:
  • 24.11 – 7.12 čtení 1.dílu (Město z kostí)
  • do 14.12 recenze na 1.díl (Město z kostí) Recenzia
  • 8.12 – 21.12 čtení 2.dílu (Město z popela)
  • do 28.12 recenze na 2.díl (Město z popela) Recenzia
  • 22.12 – 4.1 čtení 3.dílu (Město ze skla)
  • do 11.1 recenze na 3.díl (Město ze skla) Recenzia
  • 5.1 – 18.1 čtení 4.dílu (Město padlých andělů)
  • do 25.1 recenze na 4.díl (Město padlých andělů) Recenzia
  • 19.1 – 1.2 čtení 5.dílu (Město ztracených duší) 50%
  • do 8.2 recenze na 5.díl (Město ztracených duší)
  • 2.2 – 15.2 čtení 6.dílu (Město nebeského ohně)
  • do 22.2 recenze na 6.díl (Město nebeského ohně)
  • deadline 27.2.2015

nedeľa 7. decembra 2014

Goodbye November 2014

November bol rovnako ako Október na zážitky bohatý. Začala to typicky, návštevami hrobov všetkých možných, ktoré navštevujeme pravidelne. Starých rodičov, prastarých rodičov, krstného rodičov, bratranca, starej matere a starého otca a ja som si k tomu prihodila ešte živých starých rodičov, keď už som bola na víkend doma, tak nech to obehám poriadne. O týždeň na to som sa vybrala na koncert Xindla, na ktorý so mnou šla na poslednú chvíľu spolužiačka a bolo fakt super. Aj keď sa to proste nevyrovnalo napríklad Divokému Billovi, som rada, že som šla, stálo to za to. Nasledoval víkend doma. Veselý HelloWine! v škole na prednáškach a potom prvákovica, kedy ma dostal chalan slovami, že konečne baba, ktorá má väčšie prsia ako on, tak rýchlo som sa ešte nezdekovala. Potom náročná konferencia v škole (keď prídete domov o tretej ráno v totálne "veselom" stave, je náročné vôbec vstať a nie to ešte celý deň sedieť v aule a počúvať) a znova odchod domov. Znova som si víkend mierne predĺžila, hlavne kvôli sviatku a tiež kvôli trhaniu zubu, ktorý je teda konečne von po toľkých rokoch trápenia (zvládla som to za pomoci neurolu a fľaše vína relatívne hrdinsky a súdiac podľa zubárovho smiechu aj zábavne). Domov dorazil aj ocino, takže sme si navzájom užili celá rodina po dlhej dobe, čo som bola neskutočne rada. Potom ale musel prísť znova odchod do Bratislavy, pričom som si opäť predĺžila víkend, ale skutočne len trošičku a šla k priateľovi, videla som svoju novú malú neterku, ešte stihla aj ocina a odviezla ho v noci na vlak, zažila u priateľa trochu zabíjačky s anonymným prasaťom a pratala sa späť do BA. Ako inak. 


Knihy som tento mesiac rovnako zanedbávala ako inokedy, ale na druhej strane, keď už som sa do nejakej pustila, mala som ju prečítanú za chvíľu, pretože tentomesačné boli fakt skvelé a rozhodne ma každá z nich nútila pretáčať stránky jedna radosť. Najviac ma však prekvapilo Mesto kostí, od ktorého som nečakala, že bude až také výborné. Rovnako kniha Game, ktorá nebola až taká nudná ako som si myslela že bude. Prázdne miesto od Rowlingovej ani náhodou nesplnilo moje očakávania, ale na druhej strane to bola skvelá kniha, aj keď Harrymu sa nevyrovná a porovnávaniu sa pri tejto autorke nevyhne asi nikto. Nakoniec Labyrint, pri ktorom som miestami ani nedýchala. 


Filmy na tom boli v pomere s minulým mesiacom rovnako. Videla som štyri, z toho dva s Marshalom (kto pozeral HIMYM vie) a ani jeden z nich nebol niečo extra, aj keď sa trochu dalo zasmiať, ale čakala som viac. Jason Segel bol však super v obidvoch a svoje role zahral perfektne. Labyrint, ktorý bol sfilmovaný podľa knihy ma naopak neskutočne nasral, lebo to nebolo práve to čo som čakala, ale predsa len som sa prekonala a dopozerala to. Nakoniec klasika Ako si vycvičiť draka 2, ktorá stála za to už len tým, že je to kreslené a obrázky má predsa každý rád. 


Seriály na tom neboli bohvieako. Videla som sedem častí z Dead Like Me, čím som dokončila jeho prvú sériu. Nasledovalo päť častí Z Nation, ktoré ma stále neprestalo baviť. Po štyri časti z American Horror Story, Bones, Walking Dead, Once Upon a Time, Red Band Society a Sons of Anarchy. Po obyčajné tri časti z The Big Bang Theory, Forever a Grey´s Anatomy. Dokopy to dáva maličký počet a to 45 častí za tento mesiac.


Ostatné moje aktivity teda keškovanie trochu zaostáva, našli sme iba dve v Poprade, čo nie je žiadna sláva ale lepšie ako nič. Kilometre na tom naopak neboli tak biedne a to aj napriek spusteniu bezplatnej prepravy pre študentov, ktorú samozrejme využívam, aj keď nie častejšie, ale rozhodne som to uvítala. Dokopy som teda nachodila 2494 kilometrov.

štvrtok 4. decembra 2014

4. 12. 2014 alebo ...

V decembri si vždy tak nejako uvedomím ako rýchlo ten rok prešiel. Prešla jedna zima, jar, horúce leto, začala škola a už zase je tu zima a prísľub nového roku, nových zážitkov, nových šancí. Zvláštne, ako je všetko vždy rýchlo za nami ale uvedomíme si to vždy, až keď je po tom. Napríklad naša pravidelná mesačná zimná a letná prax. Vždy pred ňou mi príde nekonečné, že by som mala tak dlho, deň čo deň chodiť do nemocnice a vstávať a aj tam niečo robiť a po poobediach sa pokiaľ možno učiť alebo písať Bc. prácu. Ale keď už je konečne potom a my v posledný deň berieme zo skriniek uniformy, aby sme ich konečne hodili do prania, tak sa nám zdá, že to ubehlo strašne rýchlo. Že to celé bolo akési krátke a že nám to v konečnom dôsledku bude aj trochu chýbať. Niežeby sme sa netešili na voľné dni, ale predsa len má tá súvislá prax nejaké to svoje čaro a dosť sa odlišuje od tej počas semestra.

Takže škola pre mňa skončila, predo mnou je ešte zajtrajšok na praxi a potom ďalšie dva týždne na Kramároch a hneď potom môžme ísť vianocovať. Tento rok to bude prvý krát bez starkého a bez všetkého toho veľkého humbuku, tak som zvedavá, ako to nakoniec dopadne. Tieto dni trávim ináč na intráku, pozerám seriály, filmy, čítam si, sem tam skočím von (do obchodu) alebo domov, ale predsa len sa najviac teším na tie dni voľna. Toho absolútneho voľna, nie týchto krátkych víkendov, kedy som neustála nevyspatá, nech robím čo robím.

Okrem toho všetkého, čo skutočne perfektne stíham a zvládam, trochu zabúdam na blog. Alebo ani nezabúdam, mám toho veľa, čo by sa patrilo napísať, hodiť to sem a podobne a hlavne kopu nápadov, ale... to ale je nejaké časté u mňa čo sa týka blogu. Ale sa mi proste nechce. To vždy prídem na izbu a chce sa mi fakt hocičo, len nie písať články. Ale ja to nejako napravím, keď už bude to mnou ospevované voľno.

pondelok 1. decembra 2014

Dlouhé zimní večery 3 - Let it snow!


 Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.