7. 10. 2013 alebo Keď veci nejdú tak ako by ste si predstavovali

Leto sa skončilo, začalo sa chladnejšie počasie a pre mnohých aj škola. U mňa to znamená presun vecí na internát, ktorý pozostáva z postele, skrine, poličky a písacieho stola. Po mojom príchode oblečenia, kufrov, troch diek, kopy čaju, ružovej krabičky s vreckovami a fotkou s mojím milovaným. Už minule sme sa so spolubývajúcou bavili, ako si vedia niektorí zútulniť izby na intráku a spoločne sme sa zhodli na tom, že pre nás je to síce miesto kde trávime veľa času, ale predsa len, nie je to taký čas, ktorý by sme si intenzívne potrebovali nejako ozvláštňovať. Tak si sedíme v tých našich posteliach, chlípeme čaje a rozmýšľame, kam sa podela naša snaha zo začiatku roka - že budeme priateľskejšie a budeme viac chodiť s ľudmi von. Bohvie, ani poriadne nevieme akí ľudia bývajú na našom poschodí. Nehovoriac o tom ako otvorene sme odtmietli pozvanie na prvú chodbovicu. Asi sme nenapraviteľné a nepoučiteľné. Alebo naopak také perfektné, že si vystačíme aj samé so sebou.

To už som ale celkom odbočila od toho, čomu som sa pôvodne chcela venovať. Blog dostal jesenný nádych a moja snaha o to, ho upratať skončila tak, že som si zmyslela, že by som to vyriešila tak ako doteraz vždy - zmenila pôsobisko a začala po novom. Vydržalo mi to asi dva týždne. Potom som sa rozhodla vrátiť. Ani v živote nemôžete veci, ktoré Vám už nevyhovujú len tak odpratať. Resp. ten neporiadok, nemôžem tu nechať izbu v neporiadku a ísť bývať do inej. Nie, nie, musím pekne upratať. Jeseň je na upratovanie ako stvorená, tak ja si sem raz za čas sadnem a budem to tu pekne dávať do poriadku, niečo prepisovať, preusporiadúvať, prekladať, mazať a podobné veci, aby to tu nevyzeralo presne tak ako takmer všade okolo mňa - ako na skládke, kam všetko len ukladám a ukladám a najprv sa tvárim, že v tom je nejaký systém, ale napokon prídem na to, že vlastne nie je a ak aj bol tak totálne zlyhal. Takže toľko k blogu. Skúsim čo sa dá, aby to tu zase bolo čisté a obývateľné.

Okrem toho, že mi začala škola, začala som fungovať na internáte nedá mi sa neposťažovať na ten internet, ak teda vôbec je to internet, nakoľko mi neotvorí už takmer žiadnu stránku bez 20min. čakania, ak vôbec ju teda otvorí. To je tiež dôvod, prečo to tu tak zanedbávam. Budem si musieť nájsť nejaký systém písania si článkov do pc a potom na jeden šup ich sem nahádzať keď sa mi podarí rozchodiť svoj internet na mobile. Ale veru ani ten nie je nekonečný. Ale, to pôjde. Rovnako ako mi ide čítanie kníh. Začala som pekne ako vlani a ide mi to celkom od ruky ale ako sa poznám, čím ďalej bude semester postupovať, tým menej strán budem denne prevracať, ale v septembri to znova nabehne a ja zase prečítam viac ako som si myslela.

Toľko pár neusporiadaných rečí o ktoré som sa chcela trochu podeliť. Idem sa rovno pustiť do toho upratovania. Snáď budem úspešná.

Zdroj