Carrie Ryan - Les kostí (The Forest of Hands and Teeth ¤ 1)

"Od tých čias uplynulo veľa času a fotografia už dávno skončila v ohni, ale pamätám si ju, vyblednutú a ošúchanú. Malé dievčatko obklopené ničotou."

Názov: Les kostí 
Originál:  The Forest of Hands and Teeth
Autor: Carrie Ryan 
Vydalo: Slovart, 2011, 300 strán 
Séria: The Forest of Hands and Teeth ¤ 1

Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.

Na túto knihu som sa celkom tešila aj ešte hodnú chvíľu čakala na poličke a niekoľko dní som odolávala. Napokon som sa však do nej pustila, nočnou hodinou, čo bolo dosť nešťastné rozhodnutie, keďže som práve bola na svojej internátnej izbe a spolubývajúca sa chystala spať. Spočiatku som totiž chcela prečítať len pár strán, dať si takú malú ochutnávku pred spaním, aby som potom mohla na druhý deň pokračovať. Stalo sa však, čo som nečakala. Kniha ma úplne dostala.

Aj napriek tomu, že popri sledovaní Walking Dead a nespočetnom množstve filmov, kde sa zombíci prechádzajú jedna radosť, bolo toto moje prvé stretnutie s nimi na stránkach knihy. Musím priznať, že to bolo mierne nezvyčajné. Nevidieť ich, ale predstavovať si ich. Kniha ma pohltila a nechcela pustiť. Nedá mi ešte nespomenúť, že celý príbeh mi dosť pripomínal film Osada s Joaquinom Phoenixom, až na to, že títo cudzinci za plotom neboli vymyslení, ale skutoční.

Čo ma v knihe dostalo asi najviac boli vzťahy. Neskutočne poprepletané, na jednu stranu som myslela, že mňa samu trafí šľak z toho všetkého nespravodlivého čo tam bolo popísané a že tam toho bolo podľa mňa celkom dosť. Darmo som čakala lásku až za hrob alebo aspoň takú ako z rozprávky, láska bola, ale ani trochu nie taká, akú by som si predstavovala. Nehodnotím to však ako zápor, nakoľko zamilovaných postáv nám v knihách pobehuje dostatok a šťastných vzťahov taktiež. 

Keď by som mala túto knihu porovnať s ostatnými, ktoré som čítala doteraz, nepodobá sa na žiadnu z nich. Alebo aspoň mne sa to tak nezdá. Nedočkavo som hltala slovo za slovom, rýchlo otáčala stránku za stránkou a nevedela sa dočkať, čím ma príbeh ešte prekvapí.

Moje hodnotenie:

                    

Myslím, že som v nej našla všetko. Napätie, lásku, nespravodlivosť, cestu za svojím snom. Aj keď ten koniec..Ach ja neviem, čo si o ňom myslieť. Rozhodne si však musím prečítať pokračovania. A potom si možno urobím aký-taký obraz.