Našťastie tento bude o inom. Zabila rozumej prespala som síce sobotu, ale iba poobedie! Väčšinu Piatkového večera a dnešné dopoludnie som strávila s my VIP a už je to sedem hodín, čo s ním nie som a idem sa zošalieť...stále trvám na svojom, že čerstvo zaľúbení ľudia, by mali byť na pár mesiacov vyradení zo spoločnosti, pretože potom nie sú ničoho schopní. Aspoň ja nie, aj ked s ním nie som, nie som schopná myslieť na nič iné. Aj teraz, iba čakám kým zavolá, a že čakám nedočkavo... Och joj...
Nejdem ale plakať nad rozliatym dňom, späť mi ho už aj tak nič nevráti. Idem asi radšej dačo pohopkať (aj ked po včerajšku mám pocit, že sa ani nepohnem, ale to pôjde :D ) a dať do práčky, lebo už nemám poriadne ani čo nosiť a veci, ktoré vyťahujem, hlavne tričká sú už pomaly archívne... Nechce sa mi...ale mala by som...musím...